Pokúšam sa rozpomenúť, čo som si v živote navnímala o homosexualite. ´Niet im rady, už nevedia čo od rozkoše, nie dosť že alkohol, drogy, neviazaný sex, ešte aj toto, ak necítia normálne, tak nech nevystrájajú a žijú samy, nerozumejú si s opačným pohlavím, tak si vyberajú ľahšiu cestu.´ Ale vlastne niekoľko desaťročí môjho života, okrem niekoľkých...
Nikde v snoch malého dievčatka, nie sú rozchody. Každá žena si praje jediného muža, a s ním deti. Porozumenie vo svojej rodine, po celý život. V dnešnej dobe veľa počujeme a čítame o tom, že si vlastne priťahujeme to, o čom snívame, na čo myslíme, čo si živo predstavujeme. A tak nás po mnohých rokoch snívania a prežívania dobrých pozitívnych...
Možno sa muži nerozchádzajú s nami, ale my sa rozchádzame s nimi. Necítime sa vo vzťahu prijaté, pochopené, v bezpečí. Nie je to to, čo od vzťahu očakávame. Jednoducho, niekde vo vnútri cítime, že to nie je v poriadku, že to nie je nadlho. Že tento vzťah, skôr či neskôr ukončíme.
Keď sme boli mladými ľuďmi, a nevedeli vôbec nič o živote ani o sexe, možno sme ľahko prijali nádhernú ideu o sexe po svadbe. Ľahko prijímame, keď absolútne nevieme o čo ide. A kto by nechcel rozprávku. Možno sme si vtedy neuvedomovali ani to, že dobrý úmysel, nezaručuje vždy dobrý výsledok. Že dobrý úmysel často nestačí. Možno si...
Keď sme boli malí, boli sme taká čistá tabuľa.
S dychtivosťou sme poznávali svoje okolie. A boli sme prevažne, spokojní a šťastní.
Veľmi vo svojom živote nepoužívam slovo šťastný. Príde mi prisilné.
Ale ak sa pozrieme na ročné dieťa, tak sme pravdepodobne, v tomto veku boli skutočne šťastní.
Pripadali sme si takí úžasní, že sme sa predvádzali kde sme...
Vzdialili sme sa od doby kláštorov, aj od doby mníchov. Slovo samota dnes populárne nie je. Je vnímané skôr, ako nejaké zlyhanie. Neschopnosť dostať pozvanie na párty. Neschopnosť zariadiť si spoločnosť na Silvestra, alebo na dovolenku. Myslím, že súčasťou života sú dve samoty. Samota duchovná vnútorná, a samota fyzická vonkajšia. V živote,...
Ak sme sa ocitli v silnej depresii, nie je asi na mieste otázka, čo by sme dnes chceli robiť. Odpoveďou by najskôr bolo, že nič. Otázka by mohla znieť. Čo by sme dnes potrebovali urobiť, aby sme si sami neubližovali. Aby sme celú noc nepozerali televízor, nemali bolesti, aby sme sa neskrývali pred svojimi deťmi ani pred ostatnými...
Kedy sme prvýkrát v živote, videli nahého chlapca, nahého muža? Možno to bolo
v nejakej obrázkovej knižke. Alebo sme mali malého brata, tak sme sa spolu kúpali
vo vani. Možno sme sa, na nejakých rodinných stretnutiach pri jazere, naháňali nahí na brehu s chlapcami. Možno si pamätáme nejaké predškolské hry na doktora, alebo nejaké vzájomné skúmanie...
Je možné, že sa celý deň stravujeme primerane a zdravo. A večer, unavení po práci, často v čase odpočinku a nášho osobného voľna, pocítime nepokoj a túžbu po jedle.
V určitej hypnóze strácame pojem o čase, o množstve jedla ktoré jeme, aj o jeho zložení. Vytriezvenie prichádza až neskoro v noci, alebo ráno pri bolestiach.
Aké sú naše prvé spomienky, spojené s našou sexualitou? Počula som na internete zaujímavú prednášku o masturbácii, veľmi triezvy a zdravý pohľad. Hovoril o nej muž a myslím, že mal a čerpal, prevažne zo skúsenosti mužov. V komentároch sa ale proti nemu, dvihla vlna pohoršenia a kritiky.