Antidepresívna abeceda
Antidepresívna abeceda
Ak sme sa ocitli v silnej depresii, nie je asi na mieste otázka, čo by sme dnes chceli robiť. Odpoveďou by najskôr bolo, že nič. Otázka by mohla znieť. Čo by sme dnes potrebovali urobiť, aby sme si sami neubližovali. Aby sme celú noc nepozerali televízor, nemali bolesti, aby sme sa neskrývali pred svojimi deťmi ani pred ostatnými ľuďmi. Aby sme sa nehanbili sami pred sebou, a aby nás neodviezli do ústavu. Aby sme sa, neviem ako a neviem kde, ale nejakým smerom, nejako posunuli a prežili ďalší deň.
Ráno
Uvediem jeden z mnohých spôsobov, ktorý by nás mohol zo začiatku navigovať.
Môžeme použiť kalendár, kde je jedna strana na deň. Do každého dňa, si zhora dole vypíšeme písmená abecedy.
V predvečer budúceho dňa alebo skoro ráno si podľa abecedy urobíme plán dňa, program, body, návrhy. Tie sa pokúsime v priebehu dňa vykonať, alebo sa nad nimi aspoň na chvíľu zamyslieť.
Ak to nepôjde prirodzene, pôjdeme aj ako robot. Automaticky, písmenko po písmenku. Bez nejakých pocitov. Budeme plniť bod za bodom. Skúsime aj tak. S vedomím, že tieto písmenká môžeme vykonávať slobodne podľa svojho poradia, s minutážou ktorú si určíme sami. Môžeme niektoré úplne vyhodiť, niektoré môžeme podľa svojej potreby zmeniť. Alebo si nejaké môžeme aj pridať. Začneme.
A aktivita. Každý deň si naplánujeme nejakú aktivitu. Viem, pravdepodobne sa nám nič nechce a nič nás nebaví. V liečebni nám ale aktivitu naplánujú. A pýtať sa nás na názor nebudú. Takže si sami určme, koľko minút budeme šiť, piecť, zakúrime v krbe, presadíme kvety, hocičo. Môžeme si napríklad v rámci aktivity, každý deň uvariť jedno teplé, výživné jedlo.
B bolesť. Možno cítime obrovskú bolesť. Chce sa nám plakať, chce sa nám kričať, vrieskať, kopať, neviem. Kričme a plačme. Nechajme si čas, aký potrebujeme. A potom skončme. Je to za nami. Dnes už na to priestor nebudeme mať.
C cvičenie. Každý deň si naplánujeme nejaký pohyb. Stačí ak si zacvičíme doma na zemi. Ak je vonku pekne, prejdime sa. Ak to potrebujeme, choďme na cintorín. Umyme okno, v zime odhadzujme sneh, nanosme drevo. Ak sme na tom lepšie, zaplávajme si alebo navštívme saunu. Hľadajme nejakú možnosť, príležitosť, aby sme sa mohli každý deň aspoň 30 min. hýbať.
D debordelizácia. Robme každý deň niekoľko minút poriadok. Upravme si posteľ, poumývajme riad, povysávajme, poriaďme kúpeľňu. Je to iba niekoľko minút, zmerajme si to. Nemá to pre nás asi zmysel, ale urobme to.
E eura. Možno máme prácu a máme eura. Eura, ktoré nám umožňujú byť nezávislými, umožňujú nám uvariť si čo chceme, ísť do sauny, možno sa premiestňovať autom. Možno nás teraz ani práca nebaví, sme z nej aj z ľudí okolo nervózni. Ale vážme si toho, že sami rozhodujeme o sebe, i o eurách, na čo ich použijeme. Choďme do práce,
a udržme si prácu. A možno sa nám, aj na pár hodín, uľaví od bolesti. Možno, aspoň tento zmysel pocítime, ak iný nie.
F fakty. Zapíšme si fakt zo svojho života, ktorý nás trápi a nemôžeme ho ovplyvniť, ani zmeniť. Iba si ho uvedomme a nechajme tak.
G gombičky. Niekedy sa v túžbe po pochopení, niekomu obrazne odhalíme, odkryjeme svoj smútok, svoje vnútorné pocity. Čakáme pochopenie, možno vypočutie. A následne odchádzame, ako zbití psi. Dostaneme čistý zásah do odhalenej hrude. Spomeňme si na gombičky a zapnime si pomyselný kabát. Ukryme v ňom svoje pocity, bolesti i svoje trápenie. Uvedomme si, že ľudia nám nepomôžu, neprežili to čo my, nemôžu nás pochopiť, majú svoje vlastné starosti. Sme v tom sami. A nevystavujme sa zbytočne ich nepochopeniu.
H hygiena. Každé ráno si vyčistime zuby, poumývajme sa a učešme. Aj keď celý deň neopustíme byt alebo dom, upravme si tvár a namaľujme sa. Pekne sa oblečme, aby sme sa cítili príjemne a aby sme mohli kedykoľvek bez stresu vyjsť z domu s košom. Možno to práve dnes nemá nijaký zmysel. Ale urobme to, možno nám to niekedy neskôr zmysel dá.
I internet. Informačné technológie sa niekedy v ťažkej situácii tvária ako pomoc, ale môžu nás aj úplne rozložiť a položiť. Dopredu si určme presný čas, ktorý budeme
na internete. Popíšme činnosť, ktorú tam budeme vykonávať. A dodržme tento čas. Aj zajtra je deň.
J jedlo. Pravidelne 3 x denne jedzme. Na obed si doprajme teplé jedlo. Aj keď nemáme chuť, pokojne si sadnime a najedzme sa. Je dobre, že sami rozhodujeme kedy jeme,
a čo jeme.
K kroky. Porozmýšľajme nad niečim, čo nás trápi a sťažuje nám to život. Nad niečim, čo by sme mohli zmeniť, ak by sme chceli. A potom si tento problém, podeľme na malé dieliky, na jednotlivé kroky, na "salámu". Napíšme si konkrétne, čo by sme mohli urobiť dnes, aby sa táto situácia v našom živote postupne, časom, zmenila. Neviem koľko krokov potrebujeme, možno tisíc. Urobme teda dnes, jeden dobrý krok k tejto zmene.
L liečenie, láskavosť. Možno sa v našom živote udiali veci, ktoré sa už nedajú zmeniť. Nedajú sa ani prijať, ani sa s nimi nedá zmieriť. Uvedomme si, že máme otvorenú ranu, a starajme sa sami o seba s láskou, aby sa tá rana zacelila.
M meditácia. Možno čakáme v dopravnej zápche, možno čakáme na autobus, možno niekto mešká a my musíme čakať. Spomeňme si, aké užitočné je byť niekoľko minút denne v tichu, v pokoji. Bez práce, bez internetu, bez myšlienok, bez hluku, prázdni. Môžeme sa uvoľniť a iba tak sledovať myšlienky, ako prichádzajú a odchádzajú.
N nápoje. Hodinu pred každým jedlom vypime 5 dcl čistej vody. Nie naraz, postupne. Nepremýšľajme veľmi o tom, pime.
O ovocie. Do jedného jedla denne, možno do raňajok, si zaraďme ovocie. Môžeme pridať aj hrsť orechov.
P projekcie. Asi teraz nemáme žiadne projekcie, nemáme žiadne sny. Nechceme ani žiť, nieto ešte projektovať. Nechceme sa radovať, nezaslúžime si radosť. Nechceme už nič. Možno predsa niečo. Ticho a pokoj. Ak už musíme žiť, nech je to v tichu a v pokoji. Napíšme si, čo vidíme pred sebou o týždeň, o mesiac. Keď nevidíme nič, nechajme tak, nepíšme nič. Možno inokedy.
R regenerácia. Potrebujeme ju. Naplánujme si, že budeme od 9. večer, do 5. ráno v posteli. Vyhraďme si tento čas na regeneráciu nášho tela i mysle. Ak nespíme, nerozsvecujme svetlo, nezapínajme počítač a nečítajme knihy. Ani to neriešme.
Ani bolesť v noci nemá už svoj priestor. Vyjdime na balkón a poseďme si trochu.
Možno naša prázdna, nocou omámená myseľ, zazrie nejakú projekciu na budúci deň. Možno príde nejaký krok, ktorý by sme mohli urobiť. Možno pod silou hviezd pocítime, že nemáme na výber a niektoré veci sa skutočne nedajú zmeniť. Aj keď nespíme,
v pokoji sa naše telo i naša myseľ regeneruje a uzdravuje. Možno raz príde aj spánok.
S stolica. Je to spôsob očisty tela a napomáha aj očiste našej duše. Muži navrhujú vymeniť význam tohto písmenka, možno aj áno, neskôr.
T túžby. Viem, nemáme žiadne, možno iba jednu. Pospomínajme, aké sme mali niekedy dávno, v minulom živote túžby. Viem, na tom už teraz vôbec nezáleží. Asi teraz ani nechceme, aby sa nám splnili. Ale možno niekedy v priebehu dňa pocítime záblesk, alebo milióntinku tejto starej túžby. Ak niečo pocítime, poznačme si to.
U učenie. Možno nevieme čo so sebou. Môžeme si chvíľu čítať, alebo počúvať motivačné videa osobného rozvoja. O živote vieme a rozumieme mu málo, na učenie je vždy priestor.
V vizáž. Každý deň by sme mohli urobiť niečo pre seba. Raz sa môžeme vykúpať v bylinkovej soli, raz si umyme vlasy, raz ohoľme nohy, raz urobme manikúru, raz pedikúru, raz si obrúsme päty, raz si iba dôkladne krémom natrime ruky alebo kolená. Alebo si urobme masku na vlasy, na tvár. Iba niekoľko minút. Splňme a choďme ďalej.
Z zelenina. Jeden krát do dňa si k jedlu pridajme zeleninu. Varenú, dusenú, surovú.
A dajme si splnený bod.
Večer
Sme na konci. Večer si v pokoji prezrime svoju abecedu. Ak sme bod nesplnili, nič sme nepocítili, nič nás nenapadlo, nechajme tak. Vyjadrime sa k tým, v ktorých sa nám niečo podarilo, niečo sme pocítili. Môže to vyzerať takto:
A dnes som upiekla koláč, vydaril sa
B je mi bytostne zle
C cvičila som doma na zemi, bolo to odporné, 20 min.
D popratala som kúpeľňu, vonia to tam, 30 min.
E bola som v práci, všetci mi idú na nervy
F život sa nedá vrátiť, všetci zomrieme
G počúvala som nevyžiadané rady, po chvíli som odišla
H obliekla som si tú teplú mikinu, bolo mi v nej príjemne
I zaujímavý film 1 hod. 20 min.
J tri krát denne som sa snažila pokojne najesť
K nechce sa mi robiť žiadne kroky
L urobila som si čaj s citrónom a medom
M pršalo, stála som pod prístreškom, čakala a nemyslela na nič, akoby zo mňa stekalo do zeme aj moje zúfalstvo
N dopoludnia som pila, popoludní som na to zabudla
O zjedla som ráno 2 jablka
P nemám a nechcem žiadne projekcie, nevidím pred sebou nič
R ležala som, možno trochu aj spala, ale bola som v tichu 9 hod.
S v poriadku
T nepocítila som žiadny záblesk túžby
U čítala som si
V umyla som si vlasy
Z postrúhala som si kaleráb
Nepočítajme koľko bodov sme splnili a koľko nie. Nie je to dôležité. Ak sme splnili 3 dobre, ak 5 dobre, ak 10 dobre. Všetko dobre, nedusme sa a neobviňujme za nič.
Zajtra bude nová možnosť, môžeme to skúsiť znovu.
Cena za svojprávnosť
Neviem, ako dlho to bude trvať, ako dlho sa budeme nútiť žiť. Ako dlho sa budeme nútiť hýbať, jesť, spať a čistiť si zuby. Neviem ako dlho, no viem, že sa často budeme nútiťa že život nám bude pripadať ťažký. A aj bude.
A nesľubujem ani, že to niekedy skončí. Neviem, ako sa bude naša situácia vyvíjať.
Možno časom nebudeme písať, nebude to potrebné, písmenká si budeme iba
v priebehu dňa uvedomovať.
Možno to už časom nebude také ťažké.
Možno sa nebudeme musieť tak veľmi nútiť a niektoré veci nám pôjdu automaticky.
Možno vypozorujeme, že prvých 5 minút je najťažších, potom to už ide ľahšie.
Možno budeme niekoľko hodín v noci spať.
Možno sa upokojíme a splní sa nám projekcia pokoja a ticha.
Možno sa nebudeme vystavovať ľuďom, ale nebudeme sa pred nimi ani skrývať.
Možno pochopíme, že niekedy nemáme na výber.
Možno zistíme, že nemusíme hovoriť, môžeme len chvíľu počúvať a odísť.
Možno niekedy pocítime malinký záblesk niekdajšej túžby.
Možno uvidíme, že sme urobili niekoľko krokov dobrým smerom.
Možno nám niektoré veci začnú dávať nejaký zmysel, možno ani nie.
Nech je ako chce.
Ale sme si zachovali dôstojnosť, zachovali sme si rozum.
Zachovali sme si svojprávnosť, a možno sme si zachovali aj život.
Nezaťažujeme svojich rodičov, ani svoje deti, ani cudzích ľudí.
Zvládli sme sa postarať o seba, a nateraz to stačí. Život ukáže, čo ďalej.
A raz sa dočkáme aj toho ticha nevedomia po ktorom túžime, a skutočne si oddýchneme. Ale nebudeme už ten čas urýchľovať, pokorne počkáme, až srdce dotlčie.