O mne 

Vo svojom živote, sa často pýtam prečo.

Kedy sa veci, myšlienky, poranenia udiali. A prečo sa udiali.
Poznám vetu, nepýtaj sa prečo, aj tak sa to nikdy nedozvieš.

Keď sa rozhodnem vyjsť na nejaký kopec, možno nevyjdem až hore. Možno vyjdem do polovice, možno do dvoch tretín.
Tam si posedím a rozhliadnem sa okolo.
Nie je pre mňa dôležité, ako ďaleko dôjdem.
Dôležité je, že som neostala dole, a vyšla aspoň trochu.

Keď sa pýtam prečo, vidím tabu témy.

Moje pozorovania sú subjektívne.
Sú moje, sú ľudské, pre mňa oslobodené od dualizmu.
Nie sú správne, ani nesprávne.
Nie sú trvalé, ani nemenné.

Vaše pozorovania a skúsenosti, môžu byť odlišné.

Počítam s tým, že kto sa púšťa za pravdou, za svojim pohľadom a za svojou skúsenosťou, potrebuje sa naučiť kráčať aj sám.

Ak máte pocit, že vás stojí veľa námahy, byť aspoň
na chvíľu súčasťou toho nablýskaného, ukričaného
a vysmiateho sveta, a že tam aj tak akosi nezapadáte,
tak ste možno tu, na mojom blogu, správne.

Nebude nablýskaný, ani ukričaný, ani vysmiaty.