Dievča a nahý muž
Dievča a nahý muž
Kedy sme prvýkrát v živote, videli nahého chlapca, nahého muža? Možno to bolo
v nejakej obrázkovej knižke. Alebo sme mali malého brata, tak sme sa spolu kúpali
vo vani. Možno sme sa, na nejakých rodinných stretnutiach pri jazere, naháňali nahí na brehu s chlapcami. Možno si pamätáme nejaké predškolské hry na doktora, alebo nejaké vzájomné skúmanie sa, niekde v prítmí záhrady. A to bolo možno nadlho všetko.
Vezmime teraz obdobie od 5 do 18 rokov.
Videli sme v tom čase nejakého nahého, dospelého muža?
Videli sme nahého svojho otca? Svojho starého otca? Svojho brata?
Možno nie, pretože v našej kultúre to nie je bežné.
Pozerali sme sa na nejakých nahých mužov v časopisoch?
Možno tiež nie, lebo sme pravdepodobne cítili, že to slušne dievčatá nerobia a my sme boli poslušné dievča.
Predpokladám, že z rovnakého dôvodu, sme nepozerali ani filmy s touto tématikou.
Čiže je celkom možné, že prvý krát sme nahého videli až svojho muža, alebo nejakého muža s ktorým sme sa chceli zblížiť.
Ak je to tak, možno ani toho svojho muža sme vlastne nevideli. Nechceli sme ho vidieť, chceli sme mať zhasnuté. Alebo sme sa pri pohľade na neho, otáčali iným smerom.
Premýšľam ako sa stane, že dievča alebo žena vo svojom živote, nevidí nahého muža. Alebo lepšie, nepozrie si ho poriadne. Neuvedomí si, ako skutočne muž vyzerá a ani skutočne neprijme, tu jeho vyzlečenú podobu. Dôvodov môže byť viac.
Kontraverzné strachy
Krimi správy nás zahlcujú prípadmi zneužívania dievčat mužmi. Myslím, že tento všeobecný strach, sa pretransformoval v podobe našich rodičov, učiteľov, komunity
a spoločnosti, do našej ochrany. Možno nás to odstavenie od nahoty mužov, malo akýmsi spôsobom pred zneužitím mužmi chrániť.
Druhým dôvodom mohla byť tiež nejaká forma strachu. Že pohľad dievčaťa na dospelého alebo staršieho muža, alebo pohľad chlapca na dospelú alebo staršiu ženu, by mohol byť nejakým spôsobom odpudivý. V prípade dievčaťa aj vyvolať strach, a mať nejaké neblahé následky na jeho budúci sexuálny život.
Myslím, že keď sme mladí, ešte nepoznačení eufóriou mladosti, šediny ani vrásky nás neodpudzujú. Vôbec sa nad nimi nepozastavujeme. Berieme ich ako samozrejmosť a často ich, práve naopak, máme radi spolu s ľuďmi, ku ktorým patria.
Ako deti vieme, že v staršom veku môžeme mať vrásky, môžeme mať menej vlasov, môžeme mať sivé vlasy. Verím, že to prirodzene prijímame a nijako nás to nedesí. Prečo by na nás, nejakým nedobrým spôsobom, mala vplývať práve prirodzená nahota.
Tretí dôvod, veľmi častý asi je, že by nás nejaký predčasný pohľad na nahotu, mohol predčasne privádzať na nevhodné myšlienky. A my by sme sa potom, nevenovali štúdiu a dobrým veciam. Mohli by sme, predčasne, zatúžiť po nejakom vzťahu a narobiť si problémy.
Myslím že bez ohľadu na prítomnosť nahoty alebo ne-nahoty, túžime po prítomnosti opačného pohlavia. A ak netúžime, tak je možné, že je to ďalšia tabu téma.
Na jednej strane nás môže nahota nejakým spôsobom odpudiť, a spôsobiť nám sexuálnu traumu. Na druhej strane, pohľad na nahotu nás môže predčasne privádzať k nevhodným sexuálnym túžbam. Jedna nahota a dva protichodne pocity, s protichodných dôsledkami. Ak môže byť reakcia na nahotu takáto rozdielna, možno by bolo skutočne lepšie do toho veľmi nezasahovať, a uprednostniť nejakú jednoduchú, prirodzenú cestu.
Možno práve z nejakých takých rozporov a pohľadov, vzniklo v našom živote od 5 do 20 rokov, také ochranné, obranné vákuum.
Vákuum
Ak sa náhodou vo filme objavilo nahé telo, zo žartu nám zakrývali oči. Časopisy a filmy s nahými mužmi sa nazývali, a ešte dnes nazývajú veľmi negatívne vnímaným slovom porno, s ktorým teda slušná žena a slušné dievča nechce mať nič.
Nuda pláže a spoločne sauny, môžu byť tiež niekedy vnímané ako nevhodné.
Nedávno som pri nejakej príležitosti, pred 14 ročným dievčaťom použila slovo penis. A to dievčatko zareagovalo, "fuj". Povedala som: "čo fuj, penis tvojho otca, alebo tvojho brata je fuj?" "Nie, nie, ich nie," povedala. Tak som sa sama seba pýtala, ak ich nie, tak čí, koho penis je vlastne fuj, a ako na to vôbec prišla.
Myslím že mnohé dievčatá a ženy, boli v minulosti a môžu byť aj dnes, pripravované na život s mužmi ochranou i obranou pred nimi.
Možno sme aj niekedy, veľmi nenápadne vyjadrili obavy, či to s takou prípravou bude fungovať, ale odpoveďou nám bolo, že bude. Že k dobrému vzťahu potrebujeme hlavne dobré srdce a požehnanie z hora. Ostatné úplne stačí, prečítať si so svojim mužom v nejakej príručke.
Verím, že niekedy a niekomu to takto môže stačiť a fungovať, no viem aj to, že často to s takouto prípravou nedopadne najlepšie.
Zoči-voči
Po dvadsiatke prichádza dlho a netrpezlivo očakávaný život. Čas, kedy by sa mohli napĺňať naše predstavy a sny. Neviem čo bolo, ani ako bolo. Každý to vie najlepšie sám.
Možno sme sa milovali potme, lebo sme nechceli vidieť.
Možno sme sa nechceli dotýkať, alebo aj chceli ale nevedeli ako, a čoho vlastne.
Báli sme sa, triasli sa nám ruky, potili sme sa.
Možno sme sa cítili nepríjemne, hanbili sme sa. Nevedeli sme, či to musí byť, či nie.
Či sa to vôbec patrí, či nie.
Možno sme sa cítili ako hlupane.
A pravdepodobne nám naše dobré srdce, požehnanie zhora a príručky, neboli v tomto smere veľmi platné.
15 rokov vnímame nahotu rozporuplne. Ako neprístupnú, zakázanú, nevhodnú, možno nebezpečnú, a pri náhodnom stretnutí s ňou sa červenáme, hanbíme alebo hovoríme fuj. Ak sme sa s ňou predsa len nejakým spôsobom stretli, možno sa cítime aj vinní. A potom očakávame, že sa akýmsi zázrakom naraz prepneme. A akýmsi zázrakom prejdeme na mazlenie sa s mužom a jeho penisom. Neviem, či je to takto možné.
Vnútorný chaos
Dobre že chlapci v tomto veku a v tomto smere, nie sú až takí poslušní ako my. Lebo skutočne neviem, s našim už aj tak malým nahým sebavedomím, ako by nám padlo, keby sa náš priateľ odvracal so začervenaním od našich pŕs. A ruky by sa mu triasli, keby nás mal niekde dole pohladiť. To by nám asi k vzájomnému porozumeniu veľmi nepomohlo. A nám, ako ženám, ani sebavedomia nedodalo.
My si pokojne prídeme, o sebe nevieme nič, o ňom tiež nič. Hlavne, že sme telesne i duchovne nepoškvrnené. Až je mi ťažko na duši, ako sa asi ten chlapec cíti, keď my ho takto prijímame. Nechceme sa na neho pozerať. Hanbíme sa ho dotýkať.
Muži o tomto našom vnútornom chaose, chceme aj nechceme, vieme aj nevieme, našťastie asi čosi tušia. Tak to niekedy, možno zvládajú aj za nás.
Konfrontácia
Ak sme aj nejako takto vyrástli a vnímali, a máme za sebou 15 ročné alebo aj 30 ročné ochranné i obranné vákuum, nič hrozné sa v podstate nedeje. Len si to potrebujeme uvedomiť, že je to tak.
Vieme už, že hnevať sa na niekoho, že nás dostatočne neinformoval nemá žiadny zmysel. Ľahšie sa nám to príjme, keď si uvedomíme, že aj my máme problém o týchto veciach otvorene hovoriť. Často ma prekvapuje, ako ľahko idú hlúpe vtipy na tému nahoty, a ako ťažko sa normálne, prirodzene, o nahote hovorí. Ak sa ťažko hovorí nám, pochopiteľne ťažko sa hovorilo našim rodičom, a ešte ťažšie rodičom našich rodičov.
Skúsme sa teda uvoľniť. Pozrime sa do svojho vnútra, čo sa tam na tému nahý muž a penis, za tie roky nazbieralo. A konfrontujme tieto zásoby, s našim vlastným, zdravým rozumom.
Hlavne by sme si mohli uvedomiť, asi sa to tu teraz veľmi nehodí, ale univerzálne pravidlá, sú skutočne univerzálne. Čo chceme aby nám druhí činili, čiňme aj my im.
Takže ak nám ženám robí dobre, ak nás muž prijíma a nielen pretrpí, ale prijíma obdivne. Tak nejako podobne dobre bude jemu, ak ho aj my budeme prijímať komplexne a obdivne.
Prekročenie tieňa
Nedávno mi priateľka povedala, že bola so svojim mužom a 12 ročnou neterou v spoločnej saune. Chcela, aby sa jej neter dostala viac medzi ľudí a osmelila sa. Mala som na jazyku rozhorčenie, že predsa pohľad na jej muža a tých ostatných, môže tu malú poznačiť. Ale som sa zastavila. A vieme, zrkadlenie. Keď nás niečo "zdvihne", poukazuje to až príliš často na náš vlastný problém. Takže som sa stíšila a uvedomila som si, že poznačená v tomto prípade môžem byť pokojne aj ja.
Ak sa nám ťažko "prepína", môžeme skúsiť aj saunu. Je tam prítmie, máme plachtu. Len keď ideme do bazéna, odložíme plachtu a v prítmí vojdeme do vody. Možno nás prekvapí, na rozdiel od všetkého, čo sme o saunách doteraz počuli, že si nás nikto nebude všímať a nebude to o sexe. Bude to o teple, o vode, o tichu, o vzájomnej prítomnosti. A o naozaj peknej nahote v každom veku. Aj deduško, cely sivý, je tam veľmi pekný.
Verím, že nás nijako táto návšteva nepoškodí. Ak máme muža, možno pocítime túžbu a to bude pre neho len dobre. Ak nemáme muža, možno túžbu tiež pocítime. Aj to je dobre. V najbližších dňoch na to budeme myslieť. Urobíme sa pekné pre muža, a do svojho života nejakého muža pozveme a prijmeme. A nielen nejakého oblečeného muža, ale prijmeme aj nahého muža. A možno už nebudeme zhasínať.
Ak sa nám v saune budú páčiť aj ženy, nebojme sa. Nemusí to nič znamenať. Možno nás práve pohľad na ženy v akomkoľvek veku, oslobodí od operácii očných viečok aj od pichania botoxu do vrások. Alebo nás to bude motivovať, na viac ovocia a zeleniny v našej strave.
Nahotou sme si podobní
Myslím, že je zdravé a pre náš komplexný vývoj potrebné, aby sme už v mladosti mali určitú predstavu ako budeme vyzerať, keď budeme dospelí, i keď budeme starší. A aby sme mali túto predstavu aj o opačnom pohlaví, s ktorým chceme podstatnú časť svojho života stráviť.
Predstavy o tom, že chceme byt doktorom, učiteľom, že chceme mať dom alebo veľké auto, máme. Ale predstava o tom, ako budeme v tej dobe vyzerať my a naši partneri, nám často chýba.
V podstate, aj keď sme povahovo a vizuálne originálni, nahotou sme si veľmi podobní. Dievčatká sú si podobné, mamky sa na seba podobajú, aj babičky sú si podobné. Chlapci sú si podobní, mladí muži sa na seba podobajú, aj dedovia sú si podobní.
A nahí sme dobrí, aj pekní. A myslím, že to potrebujeme vedieť.
Potrebujem vedieť, že ja som nahá pekná, a potrebujem vedieť, že aj muži sú nahí pekní. A tak, ako sa potrebujem vidieť a vnímať nahá ja sama, potrebujem vidieť a vnímať aj nahotu muža. Normálne, prirodzene, bez pocitu že je to smiešne, čudné, hriešne alebo nebezpečné. S pocitom, že je to normálny muž, že ja sa môžem slobodne pozerať, bez hanby, bez začervenania, bez nepríjemného pocitu.
Zdravý stred
Nemyslím, že by sme mali ísť do nejakého opačného extrému, k čomu my ľudia máme v tomto smere často sklony. Ale nájsť nejaký prirodzený, zdravý stred.
Keď dcéra vojde otcovi do kúpeľne alebo spálne, nemusí sa nič diať, vôbec nič. Keď sa to stane, povedzme si pokojne v duchu: "videla a má predstavu". Nič viac a nič menej.
A nemusíme sa doma, ani neviem ako zamykať a zahaľovať.
A možno skôr, ako sa budeme vyjadrovať k téme nuda pláže alebo k téme sáun, tak tie miesta najprv sami navštívme a precíťme.
A mohli by sme byť k sebe úprimní. Ak nám doterajšie vnímanie neprinieslo do života spokojnosť, tak v ňom nemusíme nutne pokračovať a ovplyvňovať ďalšie generácie.
Nahota je prirodzená.
Nahí sme sa narodili a nahí aj zomrieme.
Bolo nám to jedno, a bude nám to jedno.
Sme jednoducho nahí.
To sme prirodzene my.
Tak sa s pokojom, prirodzene nahí aj prijímajme.
Nahota nie je sex, aj keď má k nemu blízko. Nahota, je jednoducho nahota.