Masturbácia ženy
Masturbácia ženy
Aké sú naše prvé spomienky, spojené s našou sexualitou? Počula som na internete zaujímavú prednášku o masturbácii, veľmi triezvy a zdravý pohľad. Hovoril o nej muž a myslím, že mal a čerpal, prevažne zo skúsenosti mužov. V komentároch sa ale proti nemu, dvihla vlna pohoršenia a kritiky.
Chcela by som poodhaliť túto tabu tému, z pohľadu a skúseností dievčat a žien.
Poznanie
A teraz neviem, kto a ako. Ale niekedy na druhom stupni v škole, možno pri lezení
na strom, možno pri lezení na lane, možno pri lezení na tyč, možno pri plávaní, možno
v plachte v saune alebo v pare, niečo pocítime. Niečo nesmierne silné. Nepoznané, neporovnateľné s nijakou skúsenosťou doteraz, s nijakým iným dotykom. Možno máme 12, možno 13. Čo s týmto poznaním?
Neviem, či máme rodiča, súrodenca alebo kamarátku, ktorej by sme o tomto zážitku povedali. Myslím, že ak niečo také prežijeme, nezdieľame sa s tým.
Po čase, možno už bez nejakého zjavného dôvodu, chceme tento pocit zažiť znovu. Logicky mi dnes vychádza, že keď dostaneme menštruáciu, začneme nevedome prežívať aj ovulačné dni, a v tom čase sa môže aj táto túžba prejavovať intenzívnejšie. Ale niečo také, asi vo veku 14 rokov netušíme.
Túžba prichádza niekedy mimovoľne, niekedy práve naopak. Príde pri nejakej silnej emócii, pri nejakej nespravodlivosti, pri nepochopení, odstrčení okolia, pri nejakej frustrácii. Práve vtedy, pociťujeme túžbu ten zážitok opakovať. Je to niečo, čo nás upokojí a na chvíľu nám pomôže, keď život nezvládame.
Podvedome ale cítime, že robíme niečo zlé, a k zlému pocitu sa pridáva aj pocit viny.
V podstate, nevieme si s tým veľmi poradiť.
Veštby
Hltáme útržky rozhovorov na túto tému. A tak sa onedlho nenápadne dozvieme, že to čo robíme je masturbácia, a že to robia chlapci. Že by také niečo robili dievčatá, o tom nepočujeme, o tom sa nedozvieme nič. Lebo chlapci, jasné, prirodzene, ale dievčatá ako by to robili. A chlapci to aj niekedy ako keby môžu, lebo na nich to môže prísť mimovoľne v noci a v sne, a teda to nemôžu nijako ovplyvniť ani ovládať.
Po tomto poznaní sa už naozaj nikomu nezveríme, lebo sme nejaké čudné, ak máme tieto pocity podobné chlapcom, aj my.
A začujeme aj iné projekty, predpovede a kliatby. Nie je to zdravé, škodí to. Dokonca sa niekto, niekde, kedysi z toho aj zbláznil. Nemá sa to robiť v jednotnom čísle, má sa to robiť spoločne s mužom, so ženou, v manželstve. A kto to robí pred manželstvom, tak mu to potom v manželstve nepôjde.
Boj dievčaťa so ženou
A tak začíname so svojou prebudenou sexualitou bojovať. Predsavzatia, rozhodnutia. Snažíme sa prekonať športom. Niekde sme počuli, že to zaberá. Bojom sa prirodzene, veci neriešia. S čím zápasíme, to znásobujeme, rozmnožujeme. Čím väčší boj, väčšie rozhodnutia, väčšie sebaovládanie, viac športu, tým väčšia potreba, tým väčšia túžba a opakovanie uspokojenia. Väčšie výčitky, väčšie viny, väčšie spovede a viac prosieb o vyliečenie, o uzdravenie, o odpustenie.
Ale odpustenie, rozhrešenie, úľava ani oslobodenie, neprichádza. Prichádza strach. Strach z choroby, strach z budúcnosti, strach z muža. Už som to asi všetko pokazila, čo keď to môj muž zistí, čo keď mi to s mojim mužom nepôjde.
Môže nasledovať znížené sebavedomie aj zníženie viery v seba. Bludný kruh, bludný kolotoč.
Jeden múdry indický pisateľ píše, že žena je najsexuálnejšia od svojich 14 do svojich 18 rokov. Vtedy je najviac vnímavá a otvorená. Dokáže prijať, spoznať a prežívať svoju sexualitu. Dokonca pocítiť a pochopiť orgazmus.
Mňa jeho myšlienky celkom prekvapili, niekoho aj pobúrili. Premýšľam nad tým, ako sa pri týchto jeho slovách cítia ženy, ktoré vo svojej 40 alebo 50 nevedia, čo je to orgazmus.
Dosnívané
Po tomto období možno nasleduje manželstvo. Priestor, kde by to už všetko konečne mohlo byť legálne. Variant a možností, ako to môže dopadnúť je veľa. Možno rozčarovanie z milovania: "necítim nič, aha, to asi preto, že som to robila".
Ďalší variant: "necítim nič, ale nevadí mi to, zaslúžim si to, lebo som to robila".
Možno: "necítim nič, ale nevadí mi to, mám svojho muža rada, aj svoju pozíciu manželky mám rada, nech si to teda urobí, keď to potrebuje".
Možno je aj iný variant. Že žena nič "nebezpečné" počas svojej mladosti nepocíti, nepraktikuje masturbáciu, nemá žiadne pocity viny. A v manželstve potom príjemne prežíva s mužom sex. Možno aj tak.
Vrátim sa k tým, ktorí rozumejú slovu masturbácia. Niekedy majú dievčatá v sebe toľko sexuálnej viny a ťarchy a toľko nevyriešených tém, takú neistotu a zničené sebavedomie, že sa o tomto ani s manželom neporozprávajú. Pretože, ak sme o tom nehovorili do tridsiatky ani so svojimi najbližšími, ťažko sa budeme o tejto téme úprimne zhovárať, s pre nás ešte dosť cudzím mužom. Možno sa ani necítime natoľko v bezpečí, aby sme to povedali.
Možno po milovaní manžel pokojne zaspí a žena nemôže spať do rána. Je veľmi rozrušená a neuspokojená. Po niekoľkých prebdených nociach je veľmi unavená a bolí ju hlava.Možno sa už ani nechce milovať, pretože vie, čo ju potom do rána čaká. Ale pretože tak to nejde, má predsa nejaké manželské povinnosti, tak to nakoniec vzdá. Keď manžel pokojne zaspí, ide do kúpeľne a dokončí sa. Potom pokojne spí aj ona. Veštby, kliatby a projekcie sa naplnili do bodky.
Aj tu by sa možno potrebovala porozprávať, ale sa bojí. Možno sa aj porozpráva. Reakcie môžu byť rôzne. Dozvie sa napríklad, že je studená ako kameň a nehybná ako drevo. Že hypochondruje s bolením hlavy, je večne unavená z ničoho a ešte aj filozofuje. Týmto jej vlastne muž povie, že ani on, na sexuálne spolužitie ešte pripravený nie je. Ale povie jej aj iné.
Otázky ženy
My ženy máme v sebe veľa otázok. Ale dve sú pre nás veľmi dôležité.
Som pekná? A aká som pri milovaní?
Na tu prvú nám niekedy odpovie aj otec, brat, alebo strýko. Na tu druhú nám oni odpovedať nemôžu. Na tu nám odpovie iba muž.
Ak sme zažili takúto reakciu, že sme drevo i kameň, pravdepodobne sme odpoveď už dostali. A asi sa nám aj poriadne vryla do srdca. Teda: "ja to s mužom neviem".
A môžeme mať túto boľavú charakteristiku, ukrytú hlboko v sebe dlhé roky.
Možno aj celý život.
Alebo máme 30, 40, možno 50 rokov. Nemáme manžela ani partnera, žijeme samé.
A vieme, čo je masturbácia. A ešte stále nevieme, čo s tým.
Mohli by sme tu túžbu a pocity s tým spojené, chvíľu pozorovať. Kedy sa vynárajú?
A podľa toho ich rozdeliť do dvoch skupín.
Emocionálna a prirodzená túžba
Je toho viac, ale existuje niečo, ako emocionálne jedenie alebo emocionálne pozeranie televízie, emocionálne sledovanie internetu. Vlastne, prežívame nejaký problém, nevládzeme ho uniesť a nevieme ho riešiť. Tak ho aspoň na chvíľu prekryjeme,
na niekoľko minút vyriešime, na niekoľko minút alebo hodín naňho zabudneme, emocionálnym jedením alebo emocionálnym sledovaním televízie.
Ak pocítime túžbu po upokojení v takýchto chvíľach, môže to byť táto emocionálna túžba po uspokojení. Emocionálne jedenie, emocionálne prepínanie kanálov, ani emocionálna masturbácia, náš problém trvalo neriešia. Preto by bolo asi dobre, uvedomiť si tieto súvislosti a hľadať riešenie v inom spôsobe, ktorý by náš problém skutočne postupne riešil a vyriešil.
Ak sa naša túžba vynára mimovoľne, pri úplnom pokoji, napríklad v našich ovulačných dňoch alebo tesne pred menštruáciou, prípadne prvé dni menštruácie, môže to byť prirodzená túžba. Túžba, ktorá pravdepodobne súvisí s túžbou po mužovi,
po partnerovi. Myslím, že rozumnejšie, ako ísť hľadať nejakého muža na ulicu, prípadne prijať nejakú ponuku, ktoré obyčajne okolo nás sú, ale my ich v triezvom stave považujeme za nevhodné, je pokojne sa doma uspokojiť a neriešiť to. Prijmime túto túžbu i túto situáciu. Neponižujme sa za ňu, ani neobviňujme. A už vôbec si nehovorme, že preto nemáme muža, lebo toto robíme. Nechajme to jednoducho tak, ako to prichádza i odchádza. Na čo sa reálne vo svojom živote pozrieme, čo vo svojom živote prijmeme, to by sa mohlo rozpustiť. A mohol by sa aj zmenšiť priestor, ktorý tomu dávame v našej mysli i živote.
Ak sme niečo zo spomínaného zažili, a vidíme to teraz pred sebou ako na plátne, čo s tým.
Dozadu
Ak máme viac ako 18 rokov, prevezmime zodpovednosť za seba a za svoju sexualitu. Dobre by bolo, aby sme si uvedomili začiatky, pôvod, projekcie a veštby súvisiace s našou nahotou, masturbáciou i sexualitou.
Prijmime s porozumením rodičov, cirkev, spoločnosť a všetkých našich blízkych
i vzdialených takých, akí boli. Robili to najlepšie, čo vedeli, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Možno sme aj my boli nejakí obmedzení a naše okolie vôbec nerozumie, čím sme sa to vlastne tak trápili. Aj to by sme možno mali prijať.
Prijmime svoju minulosť aj svoje skúsenosti. Pozrime sa triezvo dozadu na svoju prebúdzajúcu sa sexualitu a na masturbáciu. Pochopme to a možno si nemáme ani čo odpúšťať. Ťarcha viny za mnohé roky by sa mohla pochopením uvoľniť a rozpustiť. Dovoľme si svoje vlastné chápajúce rozhrešenie.
Pracujme na svojom osobnom rozvoji v oblasti vzťahov, komunikácie i sexuality.Prečítajme si kvalitné knihy a počúvajme kvalitné videá od psychológov, sexuológov a manželských poradcov, ktorí majú bohaté skúsenosti. A osloboďme sa zo všetkého, čím sme si prešli.
Dopredu
A potom si triezvo uvedomme niekoľko vecí.
Prirodzene reagujeme na svoje telo i na svoju sexualitu.
Nijako sme neohrozili svoje prípadné spolunažívanie s mužom.
A vysoko pravdepodobne, nie sme ani drevo ani kameň.
Vyzerá to najskôr tak, že sme veľmi sexuálne vnímavé a citlivé.
Je veľký predpoklad, že na muža budeme reagovať veľmi dobre, keďže už od útleho veku reagujeme na teplo, na vodu, na paru a na rôzne dotyky. Muž je oveľa väčší stimulátor, ako voda a vzduch.
A dôkladne si prepíšme proroctvá a veštby.
Mohlo by to stačiť na to, aby sme sa nebáli prijať do svojho života nejakého muža. Možno mu porozprávame o svojom živote. A povieme mu veľa. Aj o tom, ako sme to prvý krát pocítili. Možno nám niečo porozpráva aj on. A možno nám povie "ukáž mi, ako si to robila". To asi pre nás bude dosť ťažké, ale možno to urobíme. A on pravdepodobne veľmi dobre pochopí ako a kde cítime. Objíme nás a proroctva
a veštby budú zrušené. Uvedomíme si, že je to zrelý, pripravený muž a prepíšeme si odpoveď na druhú otázku.
A možno niekedy v spoločnosti dospelých, budeme preberať tému masturbácie.
A možno budú niekde blízko detské oči i uši, ktoré sa budú tváriť že nepočúvajú,
ale budú hltať každé naše slovo.
A možno naše slová nebudú bolesťou a prorockými veštbami, ale budú pre tieto čisté, utrápené duše prijatím, pochopením a oslobodením.