Keď odchádza muž
Keď odchádza muž
Nikde v snoch malého dievčatka, nie sú rozchody. Každá žena si praje jediného muža, a s ním deti. Porozumenie vo svojej rodine, po celý život. V dnešnej dobe veľa počujeme a čítame o tom, že si vlastne priťahujeme to, o čom snívame, na čo myslíme, čo si živo predstavujeme. A tak nás po mnohých rokoch snívania a prežívania dobrých pozitívnych projekcií, môže rozchod s niekym, alebo aj niekoľko rozchodov za sebou prekvapiť, zaskočiť, aj zastihnúť nepripravených.
Dôvody, prečo sa muži môžu s nami rozchádzať, by sme si mohli zadeliť do dvoch oblastí.
Rozchod pre naše dobro
Ak sa muži rozchádzajú s nami, obyčajne si to vztiahneme na seba. Že nie sme dosť pekné, dosť príťažlivé, dosť sexi, dosť bohaté, dosť sebavedomé, dosť zaujímavé, a možno nevieme variť.
Okolo seba vnímam veľa osamelých, vzdelaných, vysokých, štíhlych a sympatických žien. So zaujímavou prácou, koníčkami, autom, bytom, domom, záhradkou, aj častými zahraničnými dovolenkami.
Preto asi práve tu, dôvod rozchodu nehľadajme. Mohlo by nás to totiž viesť, k zvyšovaniu nášho už aj tak dosť rozvinutého perfekcionizmu. A táto cesta, nemusí byť nutne zhodná, s cestou k partnerstvu.
Ale ak by predsa niečo z toho partner voči nám pociťoval, potom je v podstate lepšie, že vzťah ukončil. Pretože s takýmto vnímaním, aj keď neoprávneným, by nám to spoločne dlhodobo nefungovalo.
Možno sme boli niekedy, niekde na chodníku, nechtiac svedkom takejto situácie. Muž má v každej ruke plnú tašku, a pri tom tlačí kočík. Hovorí pokojne o tom, čo po príchode domov bude variť. Žena so slzami v očiach, vzrušene opakuje: "Kašleš na náš, vôbec ti na nás nezáleží". A on teda zmení tému o varení, a povie: "Kúpil som ti dva časopisy, ktoré máš rada. Keď prídeme domov, urobím ti dobrú kávu, potrebuješ si oddýchnuť. Možno by ti dobre urobila aj teplá vaňa."
Myslím, že na našich mentálnych schopnostiach, ani na našich fyzických schopnostiach, to partnerstvo nutne nestojí.
Daromné vylepšovanie
Nedávno som videla, jeden zaujímavý český film. Učiteľka v stredných rokoch, si hľadala partnera. Na zoznamke sa skontaktovala so sympatickým, trochu zasmušilým mužom. O motýľoch písal, hovoril, motýle i študoval. Hľadajúca žena, bola okrem iného, aj veľkou znalkyňou motýľov. A tak sa so svojou najlepšou kamarátkou rozhodla, že sa s motýlim profesorom, neformálne stretne v kúpeľoch. Myslím, že v okruhu 500 míľ nebola žena, ktorá by profesorovi lepšie v tejto oblasti rozumela. Ona tie motýle náruživo fotila a skutočne milovala. A dokázala počúvať profesora, so záujmom celé hodiny. Ale on sa zapozeral do jej kamarátky, ktorá o motýľoch nemala ani poňatie. Bola možno, iba trošku okrúhlejšia a spontánnejšia. A kamarátka pritom nebola ani voľná. Jednak bola vydatá a mala svojho muža doma, a jednak sa na tom víkende zoznámila s ďalším mužom a trávila s ním čas. Darmo. Aj keď sympatická učiteľka, vedela aj pod podčeľade všetkých motýľov, voľne konverzovala, bola do voza i do koča, zvládala oveľa lepšie a s oveľa väčším nadhľadom, mnohé vzniknuté situácie, vôbec jej to nepomohlo. Motýli profesor, v podstate nevedel čo chce, ale ak, tak tú jej skoro dva krát zadanú kamarátku.
Preto sa naozaj osloboďme od toho, aby sme sa nadmieru vylepšovali. Aby sme mužovi, o ktorého máme záujem, robili všetko, čo mu na očiach vidíme. To nás nijako nevytrhne, nijako nám to nepomôže.
Rozmanité dôvody
Možno sa s nami rozišiel preto, lebo mu niečím pripomíname jeho minulú priateľku, alebo jeho mamu. Alebo mu naopak, jeho mamu alebo bývalú priateľku nepripomíname. A práve to on hľadá, a potrebuje.
Možno uvidel iné dievča, inú ženu, a zatúžil po nej. Možno sa zľakol záväzkov, a vracia sa znovu k slobode. Možno jednoducho zatúžil po zmene. Možno má staršiu nezadanú sestru, a tá potrebuje bodyguarda na bazén aj do prírody. Možno sa s nami iba hral. Nikdy neuvažoval vážne si nás priviesť domov, prípadne si nás vziať. Možno si potreboval potvrdiť svoju mužnosť, svoju vlastnú príťažlivosť, alebo sa iba uvoľniť. Mnoho dôvodov.
Deficit
Niekedy môže byť dôvodom rozchodu muža s nami, skutočne určitý problém v nás samých. Pokiaľ sme dospelí, a prechádzanie zo vzťahu do vzťahu nám nevyhovuje, môžeme zodpovedne s trochou pokory, práve v čase samoty ktorú po rozchode prežívame, pouvažovať o sebe a o svojej pripravenosti na partnerstvo. Možno máme prehnané, skreslené televízne očakávania, ktoré nie je možné realisticky naplniť. Možno máme prehnané materiálne očakávania, a potom veľmi krátke uspokojenie. Vymýšľame stále nové, ťažko dosiahnuteľné méty, a tým partnera zaťažujeme. Možno v skutočnosti ani nechceme pevný vzťah. Bojíme sa spoločného bývania, spoločného života. Možno nechceme trvalým vzťahom narušiť svoj stereotyp, svoje návyky, svoj poriadok.Možno sa obávame, ako by nášho partnera prijala naša rodina, naše okolie, možno naše deti. Môžno nemáme vedomie vlastnej hodnoty, a preto sme prehnane žiarliví. Potrebujeme partnera vlastniť a kontrolovať. Možno nemáme žiadne záujmy alebo koníčky a sme na partnerovi závislí. A on sa našou neprestajnou priľnavosťou cíti dusený. Možno sme dosť pohodlné, čas najradšej trávime vysedávaním pri siahodlhých telenovelách, prípadne na internete. Možno si dokonca režírujeme vlastné, nekonečné, dramatické, pre partnera unavujúce telenovely. Možno nemáme záujem ani o partnerove záľuby. Jednoducho mu pri nich chýbame, chýba mu spoločné zdieľanie s nami. Možno sme nestriedmi v jedle, v alkohole, v cigaretách, v nakupovaní. Možno dostatočne nedbáme o svoj zovňajšok, ani o svoje oblečenie. Možno naopak, potrebujeme byť všade stredobodom pozornosti. Nemáme hranice, žiadnu mieru v koketovaní. Potrebujeme si akýmkoľvek spôsobom, neustále potvrdzovať svoju príťažlivosť. Možno potrebujeme mať vždy posledné slovo. Hádame sa a máme vážne nedostatky v komunikácii.Možno svojho partnera činíme zodpovedným za svoje nálady, i za svoje depresie. A to je pre neho neúnosné. Aj týchto možností je mnoho.
Zábrany a ploty
Ak si niektoré z týchto nedostatkov uvedomujeme, alebo sme u seba postrehli nejaké iné, bolo by dobre, aby sme ich nevnímali ako nejaké svoje hriechy, ako nejaké osobné zlyhanie, a aby to týmto neskončilo. Vhodnejšie by bolo, aby sme skôr videli tieto nedostatky ako určité prekážky, ako určité zábrany, ploty, ktoré sa v našom živote, rôznymi životnými okolnosťami a skúsenosťami vytvorili.
Na jednej strane máme túžbu sa k niekomu priblížiť, a na druhej strane nevenujeme pozornosť zábranám a plotom, ktoré nás od druhých oddeľujú. Môžno práve tieto zábrany, spôsobujú opakovanie našich rozchodov.
A lepšie ako myslieť si, že nejaká nadprirodzená sila nám nenaplánovala v živote partnera, je sa na tieto prekážky na našej ceste k partnerstvu konkrétne zamerať. Možno objavíme nejakú zábranu, ktorú ani nechceme zbúrať. Nechceme s ňou hýbať. Chceme, aby ostala tam kde je. Potrebujeme tomu porozumieť. A potom sa rozhodnúť, čo je pre náš život dôležitejšie. Či naša túžba po partnerstve, alebo si chceme ponechať tieto prekážky. A následne môžeme pracovať na ich odstraňovaní, alebo sa môžeme vzdať svojej túžby po partnerovi.
Ak sa rozhodneme na sebe pracovať, nerobme to z dôvodu, aby sa k nám po čase, partner ktorý nás opustil zase vrátil. Myslím, že takto to tiež nefunguje. Pracujme na sebe hlavne kvôli sebe. Aby sme zlepšili kvalitu nášho života. Kvôli svojmu poznaniu, kvôli vlastnému pochopeniu. Preto, aby sme sami sebe, a popritom aj oblasti vzťahov a partnerstva lepšie porozumeli.
Na opačnej strane, nepočítajme s tým, že "leopard zmení svoje škvrny". Ani my ich celkom nezmeníme. Niekedy nám ostáva iba veriť, že sú okolo nás mnohí iní leopardi, ktorí vedia žiť so svojimi škvrnami a možno budú vedieť žiť, aj s tými našimi.
Summa summarum
Muži sa s nami rozchádzajú z rôznych, len im známych dôvodov, ktoré s nami vôbec nemusia súvisieť. Myslím, že tu by sme sa mohli oslobodiť.
Svojim spôsobom života, možno sami vytvárame zábrany k prežívaniu dlhodobého, uspokojujúceho vzťahu. Tu je priestor na našu vlastnú prácu, pri odstraňovaní tých zábran.
Ak nás muž nechce, je úplne nepodstatné z akých dôvodov. Poznať detaily, nemá pre nás žiadny význam. Jednoducho si počkajme na niekoho, pre koho bude naša prítomnosť potešením. Len to že sme, že sme blízko, že zdieľame svoje myšlienky, aj keď nie sú úplne totožné s jeho.
A dosť pravdepodobne, to nie je ani o našich schopnostiach. Niekedy mám pocit, že je to ´o zachytení rádiovej vlny´, o zachytení blízkej frekvencie, blízkeho tónu, podobnej melódie. O niečom tak trochu mimo nás.
Ak muž odchádza, je možno lepšie nechať ho odísť a nerozmazávať to. Veď to nemusí byť práve tento muž. Potrebujeme niekoho, kto je schopný vidieť to dobré v nás, a nezoderieme sa pri tom.